Kapitola 3. - Úhlavní nepriatelia

9. května 2015 v 13:08 |  Kapitola 3.
Úhlavní nepriatelia



Skupina dlho nekráčala. Domovník Bort - zdal sa byť ako celkom príjemný pán, to však Marcus nevedel usúdiť, lebo bola všade tma a osvetľovalo ho len svetlo z lampáša - kráčal na čele celej skupiny. Niektorí študenti mlčali, Marcus a Tamy sa potichu zhovárali.
Tamy bola prvá slepá osoba, ktorú Marcus spoznal. Mala príjemný hlas, dobre sa počúvali jej príbehy zo života, rozprávala, prečo je vlastne tu. Vystupovala veľmi sebavedomo, Marcovi sa to páčilo. Zrazu sa necítil ako chalan, ktorý sa môže spoľahnúť len na to, že dobre vyzerá. Tamy ho poznala hlavne podľa hlasu, nemala tušenia, aký fešák sa za príjemným basom schováva.
 

Kapitola 2. - Prvá kamarátka

1. května 2015 v 18:00 |  Kapitola 2.
Prvá kamarátka



Marcus sa neskôr snažil svoj telefón ešte niekoľkokrát zapnúť, no márne. Všimol si, že chlapec sediaci pred ním, nejaký blondiak, sa snaží tiež oživiť svoj telefón. Normálne by si ho Marcus nevšímal, no chlapec začal trieskať telefónom o sedadlo, čo vzbudilo pozornosť celého autobusu. Všetky pohľady padli na chlapca, no ten si nikoho nevšímal. Vtom sa zdvihlo z jedného sedadla dievča, ktorému sa nepáčil rachot, ktorý chlapec spôsoboval. Akoby behom sekundy už stálo pri ňom.
"Prepáč, môžem?" ukázalo dievča na skoro rozbitý telefón a než by čakalo na odpoveď, schmatlo ho a vyhodilo cez otvorené okienko.

Kapitola 1. - Nový začiatok

7. března 2015 v 0:15 |  Kapitola 1.
Nový začiatok


Zvuk budíka bol nastavený na melódiu od Bruna Marsa. Spod letnej tenkej prikrývky sa vystrčila mohutná ruka Marcusa Coltona a snažila sa nahmatať zdroj zvuku. Keď konečne našla svoj cieľ, budík vypla a strčila sa naspäť pod perinu. O malú chvíľku už bol počuť hlas mamy, ktorá sa snažila privolať Marcusa k raňajkám.
"Honey, raňajky!" zvolala svojim vysokým hláskom.
 


Prológ

6. března 2015 v 15:34 |  Prológ

Smaragdovozelená brána sa s ťahavým vŕzgavým zvukom pomaly otvorila. Postava stojaca pred ňou počkala, kým sa celkom zastaví a potom ráznym krokom vyrazila na prázdny chodník. Bolo skoro ráno - tma. Osoba bola nízkej postavy, zahalená v tmavom kabáte, hlava prikrytá kapucňou. Cez ruku jej visela veľká plná kabelka čiernej farby. Rýchla chôdza spôsobovala osobe ťažkosti s ťažkým nákladom.
Po niekoľkých minútach dorazila k verejnej zastávke. Zastávka v tejto časti mesta znamenala dve lavičky, drevený prístrešok a kôš. Osoba si pozrela odchody autobusu. Zdvihla pravú ruku, v ktorej nemala kabelku, vytiahla si rukáv a pozrela na hodinky bielej farby. Potom ruku opäť zvesila, presunula sa k lavičke a sadla si.

Kam dál