Kapitola 1. - Nový začiatok

7. března 2015 v 0:15 |  Kapitola 1.
Nový začiatok


Zvuk budíka bol nastavený na melódiu od Bruna Marsa. Spod letnej tenkej prikrývky sa vystrčila mohutná ruka Marcusa Coltona a snažila sa nahmatať zdroj zvuku. Keď konečne našla svoj cieľ, budík vypla a strčila sa naspäť pod perinu. O malú chvíľku už bol počuť hlas mamy, ktorá sa snažila privolať Marcusa k raňajkám.
"Honey, raňajky!" zvolala svojim vysokým hláskom.


Marcus neodpovedal, nemal to vo zvyku hneď takto z rána. Po niekoľkých minútach nabral dostatok energie a podarilo sa mu vystrčiť spod prikrývky hlavu. Pretrel si oči, natiahol ruky a snažil sa prebudiť. Keď sa mu to ako tak podarilo, otočil sa na chrbát, oprel sa hlavou o stenu, chytil telefón a zapol facebook. Chvíľku prechádzal upozornenia a komentoval najnovšie fotky kamarátov, potom sa vrhol na správy. Mal jednu od Jess, jeho terajšej frajerky.
"Oh..daj pokoj.." otrávene pokrčil nosom nad správou.
Jess sa s ním práve rozišla. Marcus bol na podobné rána zvyknutý. Niektoré dievčatá to s ním skrátka nevedia vydržať. Je trošku svojský. V správe od Jess bolo konkrétne:
"Ty vydrbaný chuj! Myslíš si, že je normálne neodpovedať na 12 esemesiek?! Strč sa do riti! S kým si bol?! Takto to dlhšie nev.." Ďalej to Marcus nečítal, dobre vedel, ako správa končí. Vymazal si Jess z priateľov, z kontaktov, vymazal ich spoločné fotky a potom konečne vstal z postele.
Mal vyšportované telo - bol to atlét. Svojim telom sa rád chválil, no nebolo to to jediné na čo lákal dievčatá. Bol dosť inteligentný a preto vedel, kedy je správny čas to s dievčaťom skončiť. Alebo si aspoň myslel, že vie, kedy je ten správny čas. Jeho teóriou bolo: namotať, užiť si a rozísť - nič vážne. Dosť silné slová na sedemnásťročného chlapca.
Napravil si čierne trenky Calvin Clein a cestou do kúpeľne sa obzrel v "izbovom" zrkadle. Potom sa prezrel v "kúpeľňovom" zrkadle. Namočil si tvár, umyl zuby a nagéloval svetlohnedé vlasy. Páčil sa mu štýl ofina do boku. Modroočko sa konečne vytrepal z izby a zišiel dolu po schodoch do jedálne, kde sa prezrel v "chodbovom" zrkadle.
"Kde si? Zase budeš meškať na tréning!" nervózne ho okríkla mama a položila na stôl tanier plný lievancov.
Mama Coltonová bola milá štyridsiatnička. Pracovala ako asistentka šéfa firmy na výrobu telefónov. Slušná práca za slušné peniaze. Otec Colton už nebol doma, pracuje od rána do večera ako vedúci predajne športového oblečenia.
Coltonovci boli bohatá rodina pochádzajúca zo severného Anglicka. Bývali v nemalom rodinnom dome na ulici, kde je len niekoľko takýchto nemalých rodinných domov. Colton si sadol za stôl a na mamu sa len milo pousmial.
"Prepáč, ty slnko mojich očí."
"To si hovor vieš komu... Tej tvojej.. Laure.. či komu." chudá blondínka si sadla tiež k stolu a ani sa na Marca nepozrela. Nabrala si jeden lievanec a začala ho natierať džemom.
"Je to Jessica a už vlastne ani nie je." opravil ju pohotovo a nabral si sedem lievancov. Vedľa nich si na tanier naložil džem a začal sa napchávať.
Mama len prevrátila očami. Rodinka si pokojne raňajkovala a užívala si svoj každodenný rituál, keď sa objavil poštár a strčil do schránky s menom Colton poštu.
Mama sa pohotovo zdvihla, a oblízala si prsty, aby ich očistila od džemu. Cestou k dverám sa nahnevane zahľadela na Marcusa. "Nie, nevstávaj, idem ja." šplechla ironicky a prešla do chodby.
"V pohode." s plnými ústami odvetil Marcus a pchal do seba štvrtý lievanec.
Pani Coltonová si prezerala poštu, keď tu zrazu zbadala biely list s menom Marca, poslaný z nejakej univerzity. "Marcus, zlato, máš list."
"Ja?" zvolal Marcus.
"Ty." odvetila mama a položila ho vedľa Marcusa. "Ty si posielal list na nejakú univezitu?"
"Mami.. dnes sa už listy neposielajú." rozrehotal sa a pohľadom spočinul na onom liste. "Fúha, to bude asi niečo vážne. Myslíš, že nejaké štípko?"
"Veď otváraj" nedočkavo nástojila mama.
Marcus si utrel prsty do utierky a s nadšením otvoril obálku. Stálo v nej:

Vážený Marcus Colton,
dovoľujeme si Vám oznámiť, že ste boli vybraný ako jeden z dvadsiatich študentov pre štúdium na prestížnej Univerzite Prexeon. Po zhodnotení Vašich schopností sa rada rozhodla Vás kontaktovať a ponúknuť Vám štipendium na celý rok. Obratom Vás prosíme o správu, či ste ochotný začať našu univerzitu študovať a nastúpiť dňa 25. augusta.


Všetky potrebné informácie o škole a štúdiu sú zaslané v prílohe v obálke.

Bolo to veľmi radostné ráno. Keď si mama s nadšením prečítala prílohu zaslanú v obálke, takmer zabudla na nádychy a len vydychovala. Marcus ju potom upozornil.
"Tak?" spýtavo na ňu hľadel.
"Marcus.. mala by som sa poradiť s otcom. Ale.. Je to úžasné!" rozosmiala sa od šťastia a potom objala svojho synčeka okolo krku. "Ty môj poklad. Môj talent!!"
"Mama!!" snažil sa odtrhnúť tvár od jej bozkov. Aj on sa veľmi potešil. Univerzita, ktorú navštevoval teraz bola plná idiotov, ktorí nesiahali ani po päty jeho inteligencii, sile a talentu.
Ešte v ten večer sa rodina Coltonových rozhodla. Marcus Colton bol vybraný ako jeden z dvadsiatich najlepších v krajine a ponuka pre štúdium na podobnej škole sa neodmieta. O desať dní nastúpi na školu.

-----

Bolo 25. augusta, 18:35. Autobus zelenej farby bol pripravený na odvoz dvadsiatich vyvolených študentov. Coltonovci dorazili medzi prvými. Marcus si stihol všimnúť pekné nízke dievča s vlasmi vo vrkoči, ktoré na neho pri nenápadnej výmene pohľadov žmurklo. Rozlúčil sa s rodičmi a odniesol svoje dva kufre vodičovi autobusu. Ten ich spolu s ostatnými postupne nakladal.
Marcus nastúpil plný očakávaní. Vnútri už sedeli traja študenti. Jedno dievča, s ktorým sa už Marcus videl, bola sedemnásťročná slečna s vyšportovanou postavou a krásnymi zelenými očami. Marcus si k nej chcel sadnúť, no mala na ušiach slúchadlá a nechcel ju vyrušovať.
Okrem nej bol v autobuse zaujímavý chlapec. Aj keď sedel, bolo vidno, že je nízkej postavy. Nedal sa nevšimnúť aj kvôli jeho nafarbeným blond vlasom, úzkym perám a náušnici v uchu. Oblečený mal veľký biely sveter a nenápadne si Marca obzeral. Tretím pasažierom bolo veľmi nízke dievča s ryšavými strapatými vlasmi, veľkými zelenými očami ("Zase zelené?") a s milým úsmevom. S Marcom si vymenili pohľady a dali si jasne najavo, že tu bude sedieť každý sám.
O siedmej hodine bolo v autobuse nastúpených všetkých dvadsať pasažierov. Marcus si stihol každého premerať, posúdiť a zaradiť. Minimálne štyri slečny stáli za to. Vodič ohlásil siedmu hodinu cez mikrofón a autobus sa rozbehol. Cestovalo sa z Londýna, hlavného mesta Anglicka, nikoho zo študentov však nezaujímalo kam sa cestuje. Boli príliš zameraní na to, že sú vybraní ako tí najlepší. Vedeli len to, že cestujú do Prexeonu, prestížnej školy, z ktorej vychádzajú len tí najlepší (a neskôr najbohatší či najslávnejší).
Marcusovi práve bežali v hlave mnohé myšlienky. Nemohol uveriť, ako rýchlo sa môže všetko zmeniť. Bol vzrušený, no taktiež dosť vystrašený. Bál sa, že nedostane dostatok obdivu, ktorého sa mu doteraz dostávalo hojne. Navonok sa však snažil nedať nič najavo. Po krátkom premýšľaní nad tým, čo sa stalo a čo sa možno stane, si otvoril knihu a začítal sa do nej. Čítal dlho, až kým sa mu nezačali pomaly zatvárať oči. Ponáral sa do myšlienok svojej fantázie. Netrvalo dlho a zaspal.
Zobudil sa až o štyri hodiny, čo však on nevedel. Chcel sa pozrieť koľko je hodín, no mobil mu nešiel zapnúť. Povedal si, že sa vybil. Pozrel sa von oknom do temnoty a premýšľal, na čo sa to dal. Stále bol vzrušený, no zároveň sa bál. Obzvlášť teraz. Mal zvláštny pocit, že nie je tam, kde by mal byť.



Mal dobrý pocit. On a ďalších devätnásť študentov nemajú ani najmenšej potuchy, do čoho sa dali. A ani v najtemnejších snoch im nenapadlo, že sa naspäť domov možno už nikdy nevrátia.

 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 prexeon prexeon | Web | 7. března 2015 v 1:37 | Reagovat

Napíšte komentár, zaujíma ma, či sa vám to páči. Prijímam kritiku, je to môj prvý pokus. :)

2 pd-magie pd-magie | Web | 7. března 2015 v 13:40 | Reagovat

ahoj moc děkuji za koment na mém blogu.Píšeš pěkně, ale něvěřím, že je to první pokus, máš moc pěkný sloh, hezky se to četlo.

3 Daisy Daisy | Web | 26. dubna 2015 v 16:58 | Reagovat

Můžu říct, že tohle je více než zajímavý námět. Těším se na pokračování!

4 A.Weasley A.Weasley | 28. dubna 2015 v 22:58 | Reagovat

Kámo to je fakt DOSŤ DOBRÉ!, páči sa mi tvoj štýl písania a námet, alebo aspoň to, čo o ňom zatiaľ vieme, je tiež zaujímavý... Pokračovanie!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama