Prológ

6. března 2015 v 15:34 |  Prológ

Smaragdovozelená brána sa s ťahavým vŕzgavým zvukom pomaly otvorila. Postava stojaca pred ňou počkala, kým sa celkom zastaví a potom ráznym krokom vyrazila na prázdny chodník. Bolo skoro ráno - tma. Osoba bola nízkej postavy, zahalená v tmavom kabáte, hlava prikrytá kapucňou. Cez ruku jej visela veľká plná kabelka čiernej farby. Rýchla chôdza spôsobovala osobe ťažkosti s ťažkým nákladom.
Po niekoľkých minútach dorazila k verejnej zastávke. Zastávka v tejto časti mesta znamenala dve lavičky, drevený prístrešok a kôš. Osoba si pozrela odchody autobusu. Zdvihla pravú ruku, v ktorej nemala kabelku, vytiahla si rukáv a pozrela na hodinky bielej farby. Potom ruku opäť zvesila, presunula sa k lavičke a sadla si.


Zastávku osvetľovala jediná lampa, osobe nebolo vidno do tváre. Bol počuť šum lístia, blížila sa jeseň. Občas zafúkal jemný vetrík, ktorý donútil osobu schúliť sa ku kabelke, ktorá jej sedela na kolenách. Zakrátko prišiel autobus, v túto skorú hodinu bol prázdny. Nastúpila doň.
Prešli štyri zastávky a autobus sa začal plniť ľudmi. Osoba sedela na samostatnej stoličke, hľadela von oknom. Ráno bolo v autobuse mĺkvo, pán sediaci dve sedadlá pred osobou si upravoval tupé. Keď autobus ohlásil zastávku Námestie, osoba sa postavila a stlačila zelené tlačidlo, ktorým sa hlási vystupovanie.
Námestie je zastávka mesta Widdletorn. Je tu všetko, čo hlavné mesto potrebuje. Policajná stanica, nemocnica, banka, nákupné stredisko, hotely a čo je hlavné pre našu osobu - pošta. Klapot jej topánok na nízkom opätku spôsoboval miernu ozvenu na hlavnom námestí, po ktorom v tejto dobe chodili len zamestnanci. Osoba sa snažila vyhnúť každému, kto by sa k nej mohol prihovoriť. Pánovi z trafiky, ktorý niesol v štósoch dnešné noviny, pani z miestnej kaviarne Le Faunt, ktorá prepisovala dennú ponuku na tabuľke pred kaviarňou, či slečne, ktorá starostlivo zalievala kvetináče vo výklade svojho kvetinárstva.
Kroky osobu nakoniec zaviedli do miestnej pošty. S otvorením dverí sa rozoznel zvonec hlásiaci nového zákazníka. Staršia pani sediaca za sklenenou priehradkou si pokojne popíjala rannú kávičku a pri rozoznení zvončeka sa nepríjemne zatvárila na osobu, ktorá tu takto skoro ráno otravuje. Napravila si okuliare a prezrela si osobu v čiernom.
Osoba bez slova pristúpila k priehradke. Hlavu mala stále prikrytú kapucňou, do tváre jej nebolo vidieť. Otvorila kabelku a postupne z nej začala vyťahovať listy - jeden po druhom. Pri piatom liste sa pracovníčka spamätala a rýchlo ich začala zbierať.
Nakoniec mala na stole dvadsať listov, všetky bielej farby, zapečatené. Keď pracovníčka zdvihla hlavu, aby si vypýtala osobný doklad, osoby už nebolo. Zostalo po nej len dvadsať eur, položených na pulte priehradky.
"No toto svet nevidel.."
Pracovníčka zobrala bankovku a s pozdvihnutým obočím začala vybavovať obálky. Na každej obálke bolo krasopisne napísané meno príjemcu, adresa a odosielateľ - Univerzita Prexeon, Marshallova ulica 2480, Widdletorn. Obálky dorazili adresátom v piatok, 15. augusta 2014.

 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 prexeon prexeon | Web | 7. března 2015 v 1:37 | Reagovat

Napíšte komentár, zaujíma ma, či sa vám to páči. Prijímam kritiku, je to môj prvý pokus. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama