Kapitola 3. - Úhlavní nepriatelia

9. května 2015 v 13:08 |  Kapitola 3.
Úhlavní nepriatelia



Skupina dlho nekráčala. Domovník Bort - zdal sa byť ako celkom príjemný pán, to však Marcus nevedel usúdiť, lebo bola všade tma a osvetľovalo ho len svetlo z lampáša - kráčal na čele celej skupiny. Niektorí študenti mlčali, Marcus a Tamy sa potichu zhovárali.
Tamy bola prvá slepá osoba, ktorú Marcus spoznal. Mala príjemný hlas, dobre sa počúvali jej príbehy zo života, rozprávala, prečo je vlastne tu. Vystupovala veľmi sebavedomo, Marcovi sa to páčilo. Zrazu sa necítil ako chalan, ktorý sa môže spoľahnúť len na to, že dobre vyzerá. Tamy ho poznala hlavne podľa hlasu, nemala tušenia, aký fešák sa za príjemným basom schováva.


Bort zastal. Spolu s ním zastala celá skupina. Všetci stíchli. Ocitli sa pred smaragdovozelenou veľkou bránou, zo strán obklopenou veľkým kamenným múrom. Brána pôsobila veľkolepo. Bola zložená z niekoľkých tyčí, ktoré boli na vrchu špicaté. V strede brány boli špice najvyššie, na krajoch najnižšie. Uprostred brány sa skvela obrovská strieborná kľučka. Pod kľučkou však nebola kľúčová dierka. Skôr, ako to skúsil Marcus poznamenať, sa Bort nahol ku kľučke, čosi si pre seba zamrmlal - vyzeralo to, akoby sa rozprával s kľučkou - a potom pokojne pohol kľučkou a otvoril veľkolepú bránu.
Bort sa opäť pohol a skupina ho poslušne nasledovala. Nikto sa nerozprával, každý čakal, čo sa bude diať. Stále nebolo takmer nič vidieť, jedine úzky dlhý kamenný chodník, po ktorom skupina kráčala.
"Preboha, to tu nemáte elektriku, či čo?" zašomralo nejaké dievča stojace tesne za Bortom.
Odpovede sa však nedočkalo, Bort kráčal ďalej. Skupina po minúte opäť zastala. Marcovi začínala byť zima, necítil sa najlepšie. Všetko zhoršoval pocit, že vôbec nevie, kde je a takmer nič nevidí. ´Ako tá Tamy dokáže žiť v tme celý život?´ pýtal sa sám seba.
"Mali ste meškanie, večera je už na stole. Kufre si nechajte v hlavnej chodbe a potom ma nasledujte do jedálne." oznámil Bort, jeho hlas znel veľmi dominantne.
Až teraz si Marcus všimol, že stoja priamo pred školou. Videl len veľkú siluetu budovy a pred sebou svetlo z Bortovho lampáša. Zrazu bolo počuť stlačenie kľučky a chôdzu. To Bort práve otvoril dvere školy a vošiel dnu. Študenti napäto načúvali, čo sa bude diať. Zvnútra domu bolo počuť jedine Borta, ktorý vydával čudesné zvuky.
"Och, ach, jaj, kde je ten vypínač?" sťažoval sa Bort. Keď ho konečne našiel, študentov ožiarilo svetlo veľké a mohutné sťa tisíc lampášov. Po dlhej dobe v tme im táto dávka svetla skutočne neprospela, všetci si zakrývali oči.
Keď si konečne zvykli na dávku žiary, celkom rýchlo sa jeden po druhom presunuli do školy. Marcus sa dostal dnu ako jeden z posledných, držal za ruku Tamy, aby jej pomohol.
Naskytol sa im skutočne zaujímavý pohľad. Dvadsať študentov stálo na pomerne malej skromnej hlavnej chodbe. Miestnosť ožarovalo množstvo lámp. Pôsobila však napriek tomu veľmi pochmúrne. Sivé steny, biela lesklá podlaha a množstvo podivných obrazov naháňalo Marcusovi strach. Chcel si nejaké obzrieť, no nemal na to čas. Z miestnosti viedli ďalej ešte tri cesty. Vpravo bola jedáleň, kde už stál Bort a čakal na študentov. Miestnosť vľavo bola zavretá mohutnými čiernymi dverami. Na druhé poschodie viedli dve schodiská, jedno z pravej strany a jedno z ľavej, v strede sa spájali a viedli na širokú galériu, kde bolo množstvo ďalších dverí.
Jedáleň sa zaplnila študentami. Okrem nich tam bol ešte Bort. V strede jedálne sa skvel obrovský jedálenský stôl z tmavého dreva. Študenti si zaň posadali a pustili sa do jedla. Podávalo sa kura s ryžou a broskyňami.
Marcus si sadol naľavo od Tamy. Z druhej strany sedelo vedľa Marcusa dievča s ryšavými vlasmi, s ktorým si vymenili pohľady už v autobuse. Teraz sa na seba milo usmiali, no ďalej si už nevenovali pozornosť.
Za vrch stola si sadol Bort, ktorý všetkým zaželal dobrú chuť. Unavení študenti sa pustili do jedla. Ani nie o dvadsať minúť boli taniere prázdne a poháre vypité. Všetci čakali na Borta, ktorý si vychutnával posledný kúsok mäska. Vyzeral, akoby nejedol najmenej mesiac.
"Hm.. dobre." ozval sa po chvíli s poslednými kúskami jedla medzi zubami. "Teraz vás rozdelím do izieb. Budíček je o desiatej, aby ste sa vyspali. Zajtra sa dozviete všetky potrebné informácie o štúdiu."
Všetci mlčali. Boli ako obarení únavou. Cesta bola dlhá a táto škola.. pôsobila temne a nepríjemne. Marcus si nahováral, že je to určite len zlý prvý dojem.
Bort začal rozdeľovať izby: "Fred Wishole a Teo Kennington, izba 1M." oznámil a z radu študentov vystúpil už všetkými poznaný Fred a od neho o dve hlavy nižší nový spolubývajúci Teo.
"Ja som to vedel." zamrmlal si pre seba nižší chlapec.
Teo Kennington, nízky chlapec so stredne dlhými hnedými vlasmi. Nepôsobil však slabo, postavu mal celkom mužskú a v malých hnedých očiach mu žiarilo sebavedomie, no zároveň aj niečo tvrdé, čo Marcus nevedel identifikovať. Teo túži stať sa spevákom. Už od mala skladá vlastné texty, nikdy sa mu s nimi však nepodarilo nikoho zaujať. Dokonca ho neprijali ani na umeleckú školu, vraj na ňu nemá dostatočný talent. Na Freda sa pozeral s opovrhnutím. Zobral si svoj kufor, gitaru, ktorú mal v tvrdom obale a s Fredom šli do svojej izby.
Bort ďalej vymenúval dvojice, hlavná chodba sa postupne vyprázdňovala.
"Tammy Happy a Petra Hasley, izba 3Ž!" vykríkol Bort a z radu vystúpilo nízke blonďavé dievča. Marcusovi sa vôbec nepáčilo. Malo zarastené veľké obočie, úzke pery, pehy a ponožky vytiahnuté až nad kolená.
"No, kde je tá.. Tarry?" otrávene zvolalo dievča.
"Ehm, Tamy.." nevinne sa ozvala a snažila sa vyjsť z radu bez toho, aby niekoho buchla slepeckou palicou.
Petra Hasley len prevrátila očami a sama sa vybrala do izby so slovami: "No do riti.."
Marcus šiel Tamy pomôcť, lebo by tam boli do rána. Chudinka Tamy nevedela vôbec, kde sa nachádza a na tvári jej bol vidieť smútok i strach. Marcusovi ju bolo ľúto.
"Marcus Colton a John Bartowski, izba 4M!" zvolal Bort po chvíli a následne som tam zostal stáť obarený.

Aká je asi šanca, že dvoch úhlavných nepriateľov z rovnakého mesta a z rovnakej školy vyberú ako výnimočných študentov do inej školy, kde zbierali študentov z celého štátu? No zrejme vysoká. Marcus a John - úhlavní nepriatelia.

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 prexeon prexeon | Web | 9. května 2015 v 13:09 | Reagovat

Napíšte komentár, zaujíma ma, či sa vám to páči. Prijímam kritiku, je to môj prvý pokus. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama